„Pomôž mi, aby som to urobil sám“ Maria Montessori

Pokiaľ má dieťa v dostatočne stimulujúcom prostredí možnosť slobodného výberu činnosti, ktorej sa môže venovať tak dlho, ako potrebuje, po prechodnom období prelietavého záujmu o jednotlivé pomôcky a činnosti, dieťa stabilizuje svoju pozornosť a v práci so zvoleným materiálom dosahuje často stav hlbokého sústredenia, pri ktorom nevníma svoje okolie. Doba, počas ktorej dieťa zotrváva v stave koncentrácie sa postupne predlžuje. Dochádza k urýchleniu vnútorného vývinu, organizácii psychického života, čo sa prejaví psychickou rovnováhou, prepuknutím spontánnej aktivity, obdivuhodnej pracovnej disciplíny a zmenou správania a osobnostných rysov.                                                               

Myseľ dieťaťa je„absorbujúcou“ pre jej schopnosť vstrebať, naučiť sa a skladovať veľké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy. Nikto nenaučí dieťa koordinovať pohyby, chodiť, rozprávať. Všetko musí urobiť samé a vzhľadom na náročnosť týchto úloh to zvládne v neuveriteľne krátkom čase. Mozog dieťaťa zvláštnu schopnosť v obdobiach zvýšenej senzitivity na podnety z okolia absorbovať a skladovať bez námahy veľké množstvo poznatkov. Pod senzitívnym obdobím rozumie obdobie, v ktorom je prítomná určitá vloha pre získanie určitej schopnosti tak, ako v žiadnom inom období. Napríklad existuje obdobie zvýšenej senzitivity pre schopnosť naučiť sa rozprávať. Ak v tomto období dieťa nebude mať podnety vo svojom okolí k rozvoju tejto schopnosti, nikdy sa už nenaučí dobre rozprávať. Senzitívne fázy vývoja prebiehajú od narodenia po 6. rok, kedy sa mentálna činnosť dieťaťa prebiehajúca spočiatku podvedome, dostáva postupne úplne pod dominanciu rozumu. Napríklad vo veku 0- 5 rokov má dieťa svoje senzitívne obdobie pre zjemňovanie zmyslov a rozvoj reči, vo veku 1- 3 rokov je najvhodnejší čas na budovanie psychického a fyzického poriadku a vo veku 2- 6 rokov na vytváranie sociálnych vzťahov.     

Každé senzitívne obdobie má prechodné trvanie a slúži len na to, aby si dieťa zvnútornilo určitú schopnosť či vlastnosť. Keď sa tak stane, príslušná senzitívnosť pozvoľna odznieva. Deti majú v tomto období výnimočnú silu mysle - disponujú univerzálnou schopnosťou prijímať poznatky zo svojho okolia bez vedomého úsilia, nemusia sa učiť prostredníctvom priamej výučby, a napriek tomu sa naučia neuveriteľne veľa. Vďaka svojim jedinečným schopnostiam sa dieťatko v optimálnych podmienkach učí spontánne, bez úsilia. Úspechy v činnostiach, ktoré sú primerané jeho schopnostiam, mu pomáhajú rozvíjať svoj pozitívny obraz o sebe. Dieťa zdokonaľovaním svojich schopností a zručností sa tak stáva sebestačné a nezávislé. Na rozdiel od prevládajúceho názoru, že dieťa je neporiadne, Maria Montessori – popredná talianska lekárka a pedagogička dokazuje, že malé dieťa má veľký zmysel pre poriadok, že dokonca vyžaduje istý stupeň usporiadanosti vecí okolo seba, trvá na ustálenom postupe každodenných úkonov, ktoré mu umožňujú lepšiu časovo-priestorovú orientáciu a poznávanie. Neustále zmeny v okolí vytvárajú v dieťati pocit neistoty, nestálosti a chaosu.

Podľa pedagogických princípov Marie Montessori pracuje množstvo základných škôl a predškolských zariadení na celom svete. Známe sú materské školy v Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku, Francúzsku, U.S.A.,

Úlohou učiteľa je udržať a roznietiť jeho spontánne nadšenie vytvorením prostredia, v ktorom dieťa môže uspokojovať svoje potreby po rozvíjaní sa. Pracuje s jednotlivcami alebo so skupinkami. Do koncentrovanej činnosti dieťaťa nezasahuje. Ak dieťa nepracovalo správne, učiteľ mu môže materiál ešte raz predviesť. Dieťa samé príde na to, kde spravilo chybu. Učiteľ nikdy negatívne nehodnotí snahu alebo výkon dieťaťa. Pripravuje prostredie, pozoruje dieťa, aby mohol vyjsť v ústrety jeho potrebám, predvádza mu prácu s novým materiálom. Učiteľ by mal viesť dieťa bez toho, aby nechával príliš pocítiť svoju prítomnosť, ale zároveň musí byť pripravený k požadovanej pomoci a udržiavaniu láskyplnej pokojnej atmosféry plnej dôvery. Učebné pomôcky a osobný prístup dovoľujú už deťom v materskej škole získať vedomosti bežne dostupné až deťom základných škôl: písanie, čítanie, počítanie, násobenie, vhľad do desiatkovej sústavy, základné geometrické predstavy, orientácia na mape sveta, základné geografické pojmy, flóra a fauna jednotlivých svetadielov, elementárne predstavy o evolúcii a iné. Deťom je umožnené rozvíjať sa k samostatnosti v rôznych oblastiach praktického života, starostlivosti o seba a svoje okolie. Veľký dôraz sa kladie na ohľaduplné a zdvorilé správanie.

Aby si dieťa na základe poznania utvorilo ucelený, názorný obraz prirodzeného a spoločenského prostredia, rozvinulo primerané rozumové schopnosti, zmysly i telesné zručnosti, emocionálnu a vôľovú zložku osobnosti, čo sa výrazne prejaví v úrovni poznávacích procesov, medziľudských vzťahov a osobných charakteristík (vnútorná zodpovednosť, priateľstvo, sebaistota). Získajú základy kvalitného vzdelania v rozsahu ich potrieb, predpokladov a možností.

 

Montessori princípy

Maria Montessori, narodila dňa 31.8.1870 - Chiaravalle provincia Ancona, Taliansko, umrela 6.5.1952 - Noordwijk an Zee, Holandsko.
Talianska antropologička, pedagogička a prvá žena v Taliansku, ktorá vyštudovala lekárstvo.
Prax v odbore a oblasti pôsobenia:
• detská neurológia a psychológia
• psychológia, biológia, antropológia, pedagogika
• výchova detí v predškolskom a školskom veku
• rozpracovala obsiahlu metodickú sústavu, ktorá nesie jej meno
• vrchná školská inšpektorka Talianska
• prednášala v Amerike, Indii, Európe, kde ovplyvnila svojimi prístupmi výchovné metódy
• v rokoch 1949, 1950, 1951 nominovaná na Nobelovu cenu mieru
• v roku 1950 bola v ankete NEWYORK TIMES vyhlásená za najpozoruhodnejšiu ženu 1. polovice 20. storočia

Dom detí – Casa de Bambini,
Maria Montessori otvorila prvú školu práve v chudobnej štvrti. Deti vo veku 3 – 6 rokov, pre ktoré bola táto škola určená, boli považované za nezvládnuteľné, nesocializované, nevzdelávateľné. Pochádzali z málo podnetného prostredia bez dostatku vhodných podnetov a výchovných príkladov. Napriek predpokladom majoritnej spoločnosti, ktorá tvrdila, že z týchto detí nikdy nič nebude, sa Marii Montessori podarilo odhaliť v deťoch obrovský potenciálu a k tomuto potenciálu našla aj kľúč. Nešlo už len o to, že 4,5 ročné deti začali spontánne čítať a písať. Zmeny v ich správaní a s nimi súvisiace zmeny osobnostných rysov naznačili, že sa jedná o zistenie ďaleko väčšej závažnosti.
Pedagogika Marie Montessori je silne naturalistická a pedocentrická, vychádza z potrieb dieťaťa. Kľúčovým momentom Montessori pedagogiky je poznávanie všetkými zmyslami, čo je u všetkých detí veľmi dôležité nielen preto, že podporuje lepšie zapamätanie nových podnetov, ale predovšetkým poskytuje materiál na triedenie a ďalšiu analýzu týchto podnetov samotným dieťaťom. Poskytuje zlepšenie funkcie zmyslov, ale aj celkovú obratnosť a koordináciu pohybov a neskôr aj verbálne schopnosti dieťaťa. Materiál mu tak umožňuje stať sa uvedomelou súčasťou sveta okolo seba a rozvíjať prirodzenú detskú zvedavosť. Pre schopnosť vhodného výberu pomôcky, s ktorou dieťa chceme oboznámiť, je potrebné dieťa pozorne sledovať pri každej činnosti a výsledky dôkladne zaznamenávať. Je nevyhnutné sledovať nielen, akú aktivitu si dieťa zvolilo, ale aj akým spôsobom s ňou pracuje, či sa mu darí alebo má trpezlivosť aj keď sa mu chvíľami nedarí.

V nasledujúcom texte Vám ponúkame viac informácií o pedagogike Marie Montessori:

Oblasti výchovy a vzdelávania

Deti prechádzajú postupným radom materiálov v každej oblasti vlastným tempom podľa svojich vývojových potrieb a prirodzených záujmov. Každé dieťa je jemne povzbudzované, inšpirované a vedené. Jeho inteligencia sa rozvíja. Činnosti sú primerane náročné a zároveň uspokojujúce. Vždy sa používajú konkrétne materiály, ktoré dieťa vie chytiť, vidieť, cítiť a vedú ho k abstraktnému mysleniu. Takýmto spôsobom dieťa získava jasné predstavy a učí sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Na podporu výučby organizujeme výlety a návštevy do škôlky.

1. Cvičenia praktického života,

• Aktivity praktického života sú vhodné pre deti akéhokoľvek veku, pretože prostredníctvom nich sa zoznamujú so základnými pravidlami, ktoré v triede fungujú a je potrebné ich dodržiavať. Navyše sú atraktívne pre väčšinu detí, pretože sa jedná zvyčajne o aktivity, ktoré robia ich rodičia pravidelne, ale deti nemajú možnosť sa do nich zapojiť.

• Patrí sem veľké množstvo aktivít od základného prenášania rôznych predmetov cez presýpanie a prelievanie a naberanie najrôznejšieho materiálu, až po strihanie, lepenie, krájanie či zaväzovanie mašličiek, zapínanie a odopínanie rôznych typov zipsov a gombíkov a umývanie. Všetky aktivity majú presné poradie krokov a dieťaťu sa predvádzajú veľmi pomaly a bez slov, aby si mohlo všimnúť každý detail pohybu. Dôležitou súčasťou pre neskorší nácvik písania je zvýraznenie troch prstov, napríklad pri držaní lyžice a to aj napriek tomu, že najmenšie deti držia predmety zo začiatku celou dlaňou.

• K aktivitám praktického života patrí aj pripravovanie desiaty, prestieranie či starostlivosť o záhradu, zvieratká a polievanie kvetov v triede. Deti tieto činnosti nevnímajú ako nejaké nepríjemné povinnosti a aj upratovanie ich vlastne baví, pretože môžu robiť to, čo robia dospelí a dokážu sa tak postarať o poriadok vo svojom okolí.

• Do praktického života sa zaraďuje aj chôdza po elipse, relaxácia – celkové upokojenie sa a aj hra na ticho. Pre deti, ktoré nie sú ešte znormalizované je to veľmi ťažká hra, ale aj tak sa väčšinou snažia nekaziť ju ostatným deťom a časom zisťujú, že je im ticho vlastne príjemné. Elipsa predstavuje aj miesto stretávania a spoločných rozhovorov. Je to aj príležitosť povedať si, aký je dátum, deň v týždni a aké je vonku počasie. Na aktivity praktického života nadväzujú aktivity prispievajúce k rozvoju senzomotorických funkcií.

Všetky cvičenia praktického života sú nepriamou prípravou pre nasledujúce oblasti, ktoré súvisia s učením:
Zmyslový vývin
Všetky zmysly sú oslovené jednotlivými cvičeniami: vizuálne skúsenosti, skúsenosti v oblasti sluchu (presýpanie), rozvoj sluchu - rozvoj zmyslu pre rovnováhu, vnímanie povrchov, dotyky časťou alebo celým telom.
Vývin reči
Cvičenia slovnej zásoby, tvorenie pojmov, používanie správnych pojmov, triedenie nadradených a podradených pojmov.
Príprava matematického chápania, ktorá zahŕňa nasledovné procesy:
• poznávanie množstiev, objemov (napr. počet 10 alebo plný – prázdny pri prelievacích cvičeniach);
• logické postupnosti v činnosti; rozvoj matematických predstáv pri sypaní a naberaní – pribúdanie a odoberanie (sčítanie a odčítanie), rovnaké množstvá – delenie;
• rozvoj geometrických predstáv (prehýbanie obrúskov – práca s plochou, poznávanie rôznych tvarov).

2. Zmyslová výchova,

sa prelína celým výchovno – vzdelávacím procesom, systematicky rozvíja činnosť všetkých analyzátorov a tiež ich vzájomnú koordináciu. Zahŕňa predovšetkým oblasť percepcie, zameriava sa však i na ostatné psychické funkcie a procesy. Hodiny zmyslovej výchovy sú orientované na rozvoj zrakového vnímania – priestorová orientácia, rozlišovanie farieb, veľkosti, sluchového vnímania, rozvoj hmatu – rozlišovanie tvrdých a mäkkých vecí, rozlišovanie predmetov podľa hmotností, rozvoj čuchového a chuťového analyzátora. Ak zmyslovú výchovu uskutočňujeme pravidelne ovplyvňujeme nielen psychické funkcie a oblasť percepcie, ale aj celkovú pripravenosť dieťaťa k dobrým výkonom vo všetkých vyučovacích predmetoch. Pomáha dieťaťu pri zjemňovaní a rozvíjaní jeho zmyslov. Patria sem aktivity podporujúce rozlišovanie farby, veľkosti, tvaru, zvuku, štruktúra látok, hmotnosť, teplota, ...

Kontakt a všetko, čo sa dostane do hlavy, ide cez zmysly. Dieťa sa rodí s určitým potenciálom a základ pre rozvoj intelektu tvoria zmysly.. Prostredníctvom zmyslov sa rozvíja intelekt.

3. Jazyková výchova

Jazyk sa objavuje pri všetkých aktivitách. Jeho najdôležitejšou súčasťou je však písanie a čítanie. Zaujímavosťou Montessori detí je, že vedia skôr písať než čítať. Záujem o čítanie sa objavuje až nejakú dobu po tom, ako vedia písať. Na písanie sa znovu používajú kartičky s písmenami z drsného papiera a dieťa po nich prechádza prstom. Neskôr nasledujú klasické grafomotorické cvičenia ako kreslenie rôznych vlnoviek, lastovičiek a čiar. V ďalšom kroku obkresľujú písmená, ktoré vidia cez priesvitný papier a nakoniec ich dokážu obkresliť z papiera, ktorý majú položený pred sebou. Maria Montessori uvádza, že písanie znamená vlastne ďalší jazyk, ďalšiu možnosť vyjadrenia sa a preto je deťom spočiatku bližšie než čítanie.

Čítať ale začínajú krátko na to, najprv tak, že pomenúvajú písmená, ktoré poznajú, potom priraďujú k obrázkom a predmetom začiatočné písmená ich názvov. Až neskôr dokážu pochopiť významy hlások slabík a slov. Aj pri výučbe čítania je dôležitý pohyb – deti napríklad vykonajú pokyn, ktorý majú napísaný na kartičke, ktorú si prečítali. Približne v posledný rok pred nástupom do školy prichádzajú na rad písmená, ich vyslovovanie, písanie, čítanie a priraďovanie ku slovám. Dieťa tak získava základnú predstavu o tom, akým spôsobom jazyk funguje a má množstvo poznatkov, ktoré dokáže využiť pri vstupe do základnej školy.

K jazykovej výchove patrí aj spoločný kruh, kde s deťmi rozprávame príbehy, novinky, diskutujeme, hráme hry, spoznávame nové básničky a pesničky a tiež pracujeme s vizuálnymi materiálmi.

4. Kozmická výchova
Umožňuje deťom spoznávať, objavovať, experimentovať a získavať poznatky z oblasti prírodných vied. V našom poňatí predstavuje kozmická výchova spojenie prvouky, zemepisu, dejepisu, prírodopisu, vlastivedy, neskôr aj fyziky a chémie. Jej súčasťou sú aj pohybové, hudobné a výtvarné aktivity.
Pod kozmickou výchovou rozumie Maria Montessori všetko ostatné, s čím sa dieťa vo svojom okolí stretáva, a to od spôsobu, akým vznikol svet, cez dinosaury, rôzne ďalšie zvieratá, ich obydlia, ľudské telo až po neživú prírodu, vesmír, kamene, mušle. Skrátka čokoľvek, čo by dieťa mohlo motivovať k tomu, aby sa chcelo o svete dozvedieť viac. V kozmickej výchove zohrávajú dôležitú úlohu knihy, pretože ani učiteľky nevedia všetko a keď je dieťa nejakou oblasťou zaujaté, tak o nej dokáže absorbovať množstvo najrôznejších informácií. Tento fakt predstavuje aj príležitosť na spríjemnenie neobľúbeného učiva obľúbenou témou a na to, aby deti projektovou formou oboznámili svojich kamarátov s predmetom svojho záujmu. Podľa M. Montessoriovej potrebuje dieťa predmety pre svoj duševný vývoj rovnako ako potrebuje stravu pre svoj rast. Dieťa vníma všetko okolo seba bez toho, aby vnímané veci akokoľvek selektovalo. Dospelý by mu mal pomôcť, aby svet chápalo v istých štruktúrach. Medzi tretím a šiestym rokom dieťa prechádza od vnímania predmetov k vnímaniu vzťahov medzi nimi. Orientácia na celok vychádza z presvedčenia, že vo vesmíre je všetko spojené a tvorí jeden celok. Preto budú pre dieťa detaily dôležité len vtedy, ak sa mu priblížia ako celok. Podľa Marie Montessori nemôže žiadny opis, obraz ani kniha nahradiť skutočný strom v prírode. Zo stromu totiž vyžaruje niečo, čo oslovuje priamo dušu a to nedokáže ani kniha, ani múzeum.
Kozmická výchova zahŕňa všetky prírodné vedy: Matematika, Biológia, Fyzika, Geológia, Astronómia, Chémia.

Matematika
je súčasťou kozmickej výchovy a delíme ju na Geometriu a Aritmetiku.

Geometria
Geometria je všade okolo nás, len ju treba začať vnímať. Netreba sa jej báť, je to zábava a hra, ako celá Montessori matematika :) Umožňujeme dieťaťu najskôr vnímať skutočnú hmotu, nech si môže chytiť do ruky kocku, kváder, guľu, kužeľ či hranol. Potom pomaly prechádzame k dvojrozmerným objektom.

Deti majú prirodzene radi geometriu, lebo je krásna. Z niekoľkých kúskov sa môže poskladať niečo nové alebo naopak, z jedného môže vzniknúť viac. Všetko je v nej priamočiare, zreteľné a možnosti spájania a rozdeľovania sú rôznorodé, otvorené a poskytujú dieťaťu široké možnosti na rozvoj jeho ducha a tvorivosti.

Neprenášajte svoj prípadný blok voči geometrii na deti, hrajte a radujte sa spolu s nimi a časom sa váš odstup určite zmierni.

Aritmetika
Krása celej aritmetiky spočíva v tom, že si VŠETKO môžete CHYTIŤ. Nepoužíva prázdne symboly, začína vždy od hmotnej reality, ktorá sa dá uchopiť a až keď je poriadne zažitá, zavádza symbol – ten už ale nie je prázdny, pretože sme pochopili jeho vnútorný význam. A to je predsa nádherné, nie?

Princíp „uchopím a pochopím“ je v aritmetike veľmi dôležitý. Všetky prežité skúsenosti sa automaticky dostávajú do podvedomia, kde sú trvalo uložené a kedykoľvek okamžite prístupné. To, čo si dieťa zažije s červenomodrými tyčami alebo korálkovým materiálom, mu zostane na celý život a verte, s matematikou nebude mať problém, pretože ju bude CHÁPAŤ, bude ju mať v krvi. Dieťa vníma svet zmyslovo a zo zmyslovej skúsenosti si samo vytvára rôzne pravidlá a koncepty, ako funguje svet okolo neho. A keď si samo zažije komutatívny zákon a príde na to, že 2 + 3 je vlastne 3 + 2, to je úžasná skúsenosť.

Aritmetika je v Montessori pedagogike rozpracovaná asi najužitočnejšie. Pri týchto aktivitách je veľmi výrazný postup od konkrétneho k abstraktnému a výrazne sa tu spolieha na svalovú pamäť. Prvé počítanie je od 1-10 na základe červeno-modrých tyčí, ktoré sú obdobou červených tyčí a na počítaní pomocou vretienok. Ďalej sa postupuje k obrázkom a predmetom a nakoniec symbolom, teda kartičkám s číslami. V tejto fáze sa dieťa zoznamuje s číslicami z brúsneho papiera, ktorých tvar môže najprv kresliť, napríklad do krupice. V ďalšej úrovni sa deti pomocou zlatých korálikov zoznamujú s desiatkovou sústavou a ďalej prechádzajú k matematickým operáciám a dokonca aj k zlomkom. To už však prebieha v abstraktnej rovine.

A hoci sa môže zdať, že vaše dieťa nič neprinúti k upratovaniu, vnútorne potrebuje mať okolo seba veci na svojom mieste, aby ich vedelo nájsť a malo istotu – to je znova len matematická myseľ, všetko má svoje presné miesto. Maria Montessori definovala matematickú myseľ ako myseľ, ktorá je založená na exaktnosti – presnosti, všetko má svoje jasné a presné miesto, nič nie je náhodné či nepresné. Má potrebu odhadovať (hĺbka pri kamienkoch do kanála), určovať počet, rozpoznávať rovnakosť, podobnosť, rozdiel, vzory, dať veciam poriadok a správne miesto a mať možnosť preveriť si správnosť. Nič nie je náhoda.

Pripravené prostredie

je prostredie priaznivé k vývinovým potrebám dieťaťa. Prostredie, ktoré stimuluje jeho prirodzený záujem a umožňuje mu dostatok pohybu, zaujímavú a nezávislú činnosť spojenú s objavovaním a výskumom. Poskytuje potrebnú spätnú väzbu o úspešnosti. Pripravené prostredie zahŕňa určitým spôsobom zariadené priestory, špeciálne učebné pomôcky, vekovo zmiešaný kolektív detí a učiteľov s Montessori vzdelaním.

Okrem toho, že materiály sú pekné a estetické, sprostredkovávajú poznanie, každý z nich prispieva k mentálnemu rozvoju dieťaťa. Sú nástrojmi na stimulovanie logického myslenia a objavovania. Sú usporiadané podľa jednotlivých oblastí výučby od jednoduchých ku komplexnejším, od konkrétnejších ku abstraktnejším. Deti používajú materiály, ktoré im boli predstavené učiteľom alebo inými deťmi.

Veľkosť aj funkčnosť všetkých materiálov je prispôsobená deťom. Deti ich môžu používať na zmysluplné aktivity, ktoré im pomáhajú sformovať si jasné predstavy o rôznych vlastnostiach a princípoch. Aby koncentrácia a záujem detí narastal, je potrebné odstrániť všetky veci, ktoré sú mätúce alebo zbytočné.

Základom pripraveného prostredia je maximálna čistota a poriadok. Všetky predmety majú svoje miesto, kde sa vždy vracajú a dajú nájsť. Všetko je príťažlivo vystavené na podnosoch a v košíkoch na otvorených poličkách.

Absorbujúci duch

Rôzne druhy vnútornej citlivosti umožňujú dieťaťu, aby si zo zložitého okolitého prostredia vyberalo samé, čo je vhodné pre jeho rast. Dieťa je potom senzitívne na určité skutočnosti a úplne ignoruje iné. Prijímanie duševnej potravy umožňuje podľa Marie Montessori vlastníctvo absorbujúceho ducha, ktorý sa prejavuje v období od narodenia do troch rokov. Úzko s ním súvisí vývinová teória, ktorú Maria Montessori vytvorila na základe svojich pozorovaní. Maria Montessori odvodila poznatky z pozorovania detí a na základe toho vytvorila aj koncepciu pre výchovu a vzdelávanie.

Jej koncepcia kladie dôraz na všímanie si úspechov – deti majú veľkú silu, potenciál, najmä v období 0 – 3 roky = nevedomá konštruktívna vnútorná sila.

„dieťa – tvorca človeka“
„Svet je plný frustrovaných dospelých“
„Mier vzniká v našich deťoch“
„Tajomstvo je prirodzenosť dieťaťa“

sloboda je neustále rozhodovanie, ktoré vyžaduje zodpovednosť, obrovskú silu, námahu, posilňuje vôľu človeka a vôľu rozvíjame cez rozhodnutia.

„Rodičia si privlastňujú božské schopnosti“ – príčina utrpenia dieťaťa. Dieťa si má prostredníctvom učenia nájsť vo svete svoje vlastné miesto. Dieťa vníma okolie ako fascinujúce, nasáva celou svojou bytosťou. Nevedomá konštruktívna sila ho vedie k tomu, že začína napodobňovať, má nevýslovné potešenie z vydávaných zvukov, činností, ...

Najskôr je zážitok zo zmyslových podnetov, ktoré pomáhajú k tomu, aby dieťa vykonalo a vykonávalo prvé pohyby – najskôr celým telíčkom, neskôr koordinovane. Dieťa sa rodí s predispozíciami, nie so schopnosťami.

MM upriamuje pozornosť na duševné zdravie, nie na choroby. Formovanie dieťaťa je úlohou prírody, úlohou dospelého je dieťa pozorovať, reagovať na prejavy, čo mu môžeme ponúknuť, poskytovať vhodné prostriedky.

Polarizácia pozornosti

Práve radosť z poznávania je základnou podmienkou zapamätania si poznatkov a schopnosti ich neskoršieho využitia. Prostredie teda musí byť štruktúrované tak, aby poskytovalo čo najviac informácií a možností skúmania. Aktuálne obdobie senzitivity je u každého dieťaťa individuálne a je možné zistiť ho len citlivým vnímaním a pozorovaním dieťaťa, je potrebné nechať mu úplnú slobodu pri výbere práce. Len keď práve prechádza senzitívnou fázou, môže nastať fenomén polarizácie pozornosti.

Fenomén polarizácie pozornosti považovala Maria Montessori za svoj najväčší objav. Zistila, že je možný už u trojročných detí. Zaujímavosťou je, že pri takejto koncentrácii dieťa nepociťuje únavu ani po mnohých opakovaniach činnosti a vníma ako veľkú krivdu, keď ho niekto od práce vyruší.

Maria Montessori kladie dôraz na 4 základné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla koncentrácia nastať.
• Slobodná voľba zamestnania
• Jednota duševného a telesného prejavu
• Umožnenie pohybu
• Pripravené prostredie

Pokiaľ nie sú tieto podmienky splnené, je objavovanie sveta pre dieťa ťažkou úlohou. Polarizácia pozornosti má za následok, že všetko, čo v detskej duši existovalo na základe neporiadku a nestálosti, začne sa organizovať vo vnútornej tvorivosti. Tieto prekvapujúce ukazovatele Maria Montessori pozorovala pri každom jednotlivom dieťati. Manipuláciou s materiálom dochádza k sebavýchove a disciplíne, pasívna disciplína dieťa nerozvíja. Každým prežitím polarizácie pozornosti sa dieťa akoby mení k lepšiemu, normalizuje sa. Na normalizáciu je potrebná predovšetkým sloboda kreatívneho ducha, ktorý vedie dieťa na ceste k jeho rozvoju.

U normalizovaného dieťaťa sa vyskytuje aktívna disciplína, dieťa je pánom seba samého, dokáže svoje správanie regulovať, keď je to potrebné a predovšetkým má skúsenosť, že všetko, čo sa učí, je zmysluplné a je v jeho živote použiteľné. Táto premena je dôsledkom schopnosti materiálu úplne pohltiť detskú pozornosť a vyvolať tak psychickú reakciu, ktorá reorganizuje osobnosť dieťaťa. Disciplína je potom prvým vonkajším prejavom tejto reorganizácie. Je teda pravdepodobné, že komplexný rozvoj je možné dosiahnuť u každého dieťaťa.

Senzitívne obdobia

alebo zvýšená potreba špecifických podnetov

Senzitívne obdobia sú ohraničené časové úseky, keď do popredia vystupuje nejaký zvláštny špecifický sklon na získanie určitej schopnosti, zručnosti alebo nejakej črty (napr. zmyslu pre poriadok, zdvorilosť a slušnosť, zjemňovanie zmyslov, písanie, čítanie, priestorové vzťahy, matematiku, hudbu, jazyk…). Deti vtedy zámerne siahajú po materiáli, ktorý im pomôže rozvinúť tú schopnosť alebo zručnosť, na ktorej nadobudnutie majú práve v tom ktorom období neopakovateľne najväčší predpoklad. Podľa Marie Montessori u všetkých detí prebiehajú tieto senzitívne obdobia v rovnakom poradí, avšak v individuálnom čase a trvaní.

Hovoríme zároveň o zmyslovej vnímavosti, teda o obdobiach, kedy vystupuje určitý záujem o činnosti – extrémna citlivosť na určité podnety okolia. Len na určité výseky si dieťa samo vyberá, čo je pre neho práve najvhodnejšie. Možnosť dokončiť prácu je terapeutické, vtedy dieťa nesmieme prerušovať.

Psychický rozvoj je stimulovaný vonkajšími podnetmi, nie je riadený. Rôzne druhy citlivosti umožňujú dieťaťu, aby si vybralo to najvhodnejšie, dieťa sa rozhoduje samo, má mať slobodu!

Ranné detstvo 0 – 6 rokov.
Charakteristika:
• Labilné, tvorivé, konštruktívne obdobie
• Dieťa objavuje prostredníctvom svojich zmyslov a pohybu
• Absorbujúci duch – práca nevedomej inteligencie
• Náchylnosť k detským chorobám
Senzitivity:
• Reč
0 – 3 roky – súvislosť so sluchom aj pohybom
3 – 6 rokov – písanie, čítanie
• Pohyb ruka, rovnováha, chôdza, beh
(zámery: naučiť sa vzpriamene stáť, chodiť, behať a zosilnieť, spoluzúčastňovať sa na činnosti ostatných ľudí v okolí)
• Poriadok podnet pre správanie
vytváranie vnútorných štruktúr
3 - 6 rokov
• Používanie a zdokonaľovanie získaných schopností
• Vznik prvej formy spoločenstva – koherentné spoločenstvo
(spojité, s uplatňovaním určitých pravidiel)

Školský vek 6 – 12 rokov.
Charakteristika:
• Stabilita, zrenie
• Dieťa je intelektuálny bádateľ celého vesmíru, skúma prostredníctvom svojho rozumu a predstavivosti
• Dieťa má tendenciu bádať, orientovať sa a nachádzať poriadok v oblasti abstrakcie a morálky
• Fáza je ovládaná potrebou pochopenia
• Po fyzickej stránke je dieťa vyrovnané a silné
• Vznik morálneho povedomia rozvoj sociálneho povedomia prechod k sociálnemu spoločenstvu (nová forma spolužitia: vedome organizované združenie)

Najrýchlejší vývin, kedy dieťa s veľkým záujmom skúma svoje okolie a vytvára si vlastný koncept reality

„Výchovný proces prebieha ľahšie a predovšetkým komplexnejšie,
ak spolupracujeme s prírodou a nie proti nej.“

Senzitivity:
• Rozšírenie okruhu pôsobnosti (fáza „von do sveta“)
dieťa potrebuje pre svoj rozvoj senzitívny, rozpínavý a do šírky idúci priestor
• Abstrakcia (zárodok vedca)
potrebné je predstavivosť cielene podporovať a organizovane budovať
Budovanie štruktúr od všeobecného ku konkrétnemu
Dať detail ako prostriedok pre poznanie celku
• Morálne povedomie
• Senzitivita je charakterizovaná cez sociálny fenomén spravodlivosti
• Dieťa sa zaujíma o obsah toho, čo sa globálne označuje ako dobro a zlo
• Dodržiavanie pravidiel
• Hodnotenie vlastného a cudzieho správania, hľadanie kritérií na toto posudzovanie
To, čo deti v tomto veku hľadajú a na čo sú senzitívne, sa dá označiť ako MORÁLKA.
Deti merajú a vyhodnocujú správanie cez ich vyvíjajúce sa SVEDOMIE.

Dospievanie.
Charakteristika:
• Labilné, tvorivé, konštruktívne obdobie
• Obdobie plné protikladov, váhania, vášní, problémov pri učení, ale s náklonnosťou k tvorivej práci
• Usilovanie sa o nájdenie nového vzťahu k sebe samému
• Rýchle fyzické zmeny (nerovnomerné) – súvislosť s potrebou ochrany a bezpečia
• Rozvoj sociálneho povedomia smerom k vedomej samostatnosti a nezávislosti v rámci určitej sociálnej siete (dieťa vstupuje do sociálneho dištancu a usiluje sa o nový vzťah k sebe samému)

Senzitivity:
• Hľadanie ochrany a bezpečia
psychická aj fyzická nerovnováha tohto obdobia
• Byť schopný presadiť sa, obsiahnuť rolu človeka, ktorú má zohrávať v spoločnosti
vznik dospelého človeka: zaoberanie sa vlastnou identitou a hľadaním svojho miesta v rámci širšej spoločnosti
• Potreba posilňovania sebadôvery

„Úspech závisí od sebadôvery, od vedomia vlastných schopností
a mnohorakých možností ich využitia.“

Dospelosť 18 – 24 rokov.
Konečný stupeň na ceste k stavu dospelosti.
Charakteristika:
• Stabilita, zrenie
• Stupeň plného ukončenia zrenia

Senzitivity:
V tomto čase je jedinec senzitívny na rozvíjanie duševných síl v oblasti:
• Rozvíjanie a hľadanie skutočného zmyslu života
• Pripravenosť prinášať osobné obete
• Preukazovanie schopnosti niesť zodpovednosť
• Pracovať pre dobro ľudstva a nie iba pre materiálny zisk

Senzitívnosť je sprevádzaná potrebou jej uspokojenia.